Historický román Pauly McLainovej o prvom manželstve Ernesta Hemingwaya stúpa v rebríčkoch najpredávanejších kníh rovnako stabilne, ako ho recenzenti odmietajú. Los Angeles Times nazvali knihu Hallmarkovou verziou Hemingwayových parížskych rokov, ktorú brzdili chodci a silný sentiment. The New York Times súhlasili a označili Hemingwayovu manželku Hadley za ťažkopádnu nudu a McLainovu prózu zaslepenú a únavnú. Kto má teda pravdu: nadšené publikum kupujúce knihy alebo nesympatickí kritici?
prehrať lokálne video v chrome
U spotrebiteľov bodujte jeden. Manželka Paris je bohatšia a provokatívnejšia kniha, ako mnohí recenzenti priznali. To, čo nazývajú klišé, sú jednoducho konvencie, ktoré zdieľajú všetky historické romány, vrátane Nancy Horanovej Milujúci Frank, uznávaný bestseller, na ktorý sa McLainova kniha povrchne podobá. A Paris Wife je ambicióznejším počinom než len Hallmarkovou verziou Američanov v Paríži. Je to nápaditá pocta Hadley Richardson Hemingway, ktorej tichá podpora pomohla jej mladému manželovi stať sa spisovateľom, a dáva čitateľom šancu vidieť osobu, ktorou Hemingway túžil byť, kým ho sláva premenila na niečo iné.
Svoje fiktívne, no dôsledne pravdivé rozprávanie stavia na mnohých zdrojových materiáloch, vrátane dvoch úplných biografií Hadley, ako aj Hemingwayových posmrtných memoárov, Pohyblivý sviatok McLain začína dramatizáciou toho, ako boli Ernest a Hadley poškodení, keď sa stretli v Chicagu v roku 1920. Hadleyho otec sa zabil v ich dome v St. vlastné. Smútila aj nad smrťou milovanej staršej sestry a jej matky.
Ernest, ktorý bol ako tínedžer vážne zranený v Taliansku počas Veľkej vojny, trpel trasúcimi sa nočnými morami a depresiami, ktoré dnes nazývame posttraumatická stresová porucha a vtedy bol známy ako šok z mušle. Tento skorý stret so smrťou mal hlboký vplyv na veľkú časť Hemingwayovho budúceho správania a na všetku fikciu, ktorú napísal. McLain má pravdu, keď to podčiarkuje spolu s Hadleyho veľkým súcitom s jeho utrpením so súcitnou citlivosťou.
Ernest a Hadley boli dole, keď sa stretli, ale neboli vonku. Mal 21 a horí sa na spisovateľa. Mala 28 rokov a túžila byť manželkou. Tvrdo do seba padli. Ak úvodné časti románu zakopnú o niekoľko výkladových problémov (Hadley: Čo tým chceš urobiť? Ernest: Myslím, že sa začni tvoriť literárnou históriou.), rozprávanie sa rozbehne pár mesiacov po svadbe páru, keď sa dostanú na cestu do Paríža. Hadleyine dojmy z mesta – špinavé, vojnou šokované, nevkusné a surové – vyčnievajú z Ernestovej okamžitej radosti, hoci časom začala oceniť zvláštnosť a nádheru.
prečo mešká pošta
Nebolo pochýb o tom, že tu, lacno, Ernest dokázal urobiť z Paríža svoju neformálnu univerzitu. Tu sa mohol učiť od parížskej robotníckej triedy, ako aj od intelektuálov v zahraničí, z ktorých mnohí – najmä Ezra Pound a Gertrude Stein – slúžili ako mentori, ktorí mu pomohli vytvoriť úplne nový spôsob písania beletrie. Mohol študovať Cezannes v Musee du Luxembourg a prísť na to, ako preložiť hĺbku ich čistoty do jazyka. A mohol venovať dlhé, namáhavé hodiny písaniu v kaviarňach a v podkrovných priestoroch, vediac, že Hadley, ktorá v jeho úspech dúfala tak vrúcne, ako keby bol jej vlastný, ho bude doma upokojujúco čakať.
Ako všetky dokonalé nastavenia, ani toto by nevydržalo. Príbeh o jeho zrúcanine je známy, no z pohľadu Hadley získava sviežosť. S prvým návalom literárnej slávy Ernest zavrhol svojich mentorov a odcudzil ich sebasabotujúcou krutosťou, ktorá sa stala celoživotným zvykom. V tom istom čase sa jeho spoločenský kruh rozšíril a zahŕňal bezohľadne moderný nový dav, vrátane Scotta a Zeldy Fitzgeraldových, Duffa Twysdena – vzoru pre Lady Brett Ashley v r. Slnko tiež vychádza — a Sara a Gerald Murphyovci. Ich bohémstvo na vrchole života ohrozovalo Hadleyho, ktorý bol už teraz šťastný, ak by bol plne zaťažený synom. Potom, v stále hrozivej zrade, Ernest zostrojil odchod zo svojho manželstva tak, že predĺžil otvorený románik s Hadleyho priateľkou Pauline Pfeiffer, nebezpečne elegantnou pracovníčkou Vogue, ktorá sa stala druhou z jeho štyroch manželiek.
McLain píše o bolesti Hadley počas smrteľných útrap jej manželstva s hroznou jemnosťou, vhodnou pre túto skromnú, vytrvalú ženu, ktorá nebola hlúpa. (Je jasné, že autorka vie veľa o opustenosti: Jej monografie z roku 2003, Ako Rodina, je pálčivou úprimnou spomienkou na vyrastanie v detských domovoch v 70. rokoch.) Keď Ernest, Hadley a Pauline spolu dovolenkujú v južnom Francúzsku, Hadley si všimne ich tri bicykle na skalnom chodníku. Mohli ste vidieť, aký tenký bol každý stojan pod váhou ťažkého rámu a ako boli pripravené spadnúť ako domino alebo kostry slonov, hovorí. Fanúšikovia Hemingwaya si nezabudnú na strašidelný obraz v jeho príbehu Snehy Kilimandžára keď sa smrť blíži vo dvojiciach, na bicykloch a úplne ticho sa pohybuje po chodníkoch.
Sláva urobila z Hemingwaya vlastnoručne vyrobenú legendu, archetyp a napokon paródiu. Bol, ako napísal Joseph Epstein v Livingmax v roku 1970, prvým z amerických spisovateľov, ktorých sme až príliš dobre poznali. Súčasťou McLainovho úspechu v tomto príbehu o pôvode je, že nás prinúti znova sa pozrieť na parížskeho manžela za parížskou manželkou; nie na mýtického vychvaľujúceho otca, ale na mladého, smrťou pohlteného spisovateľa, ktorý sa stal básnikom smrti, ktorý vynašiel nový jazyk, aby ju priviedol k životu, a ktorého brutálna emocionálna literárna sila sa nedá zahodiť.
Rifkind je spisovateľ v Los Angeles.
.
aký je najlepší kmeň kratomu
PARÍŽSKÁ MANŽELKA
Autor: Paula McLain Ballantine, 318 str. 25 USD
